Slobodná výmena názorov na danú tému – aj taký je výklad slova diskusia. V žurnalistike ide o metódu často využívanú a práve vďaka nej by si mali poslucháči či diváci utvoriť objektívny pohľad na problematiku. Býva dobrým zvykom, že v určitom type relácií sa pred kamerami a rozhlasovými mikrofónmi stretnú partneri (väčšinou z dvoch rozdielnych politických táborov), ktorí o spoločensky významných a dôležitých témach diskutujú.
Je mi úprimne ľúto, že som sa v týchto – pre slovenské zdravotníctvo tak napätých dňoch – zatiaľ nedočkal okamihu, keď by som s pánom ministrom zdravotníctva SR Ivanom Uhliarikom diskutoval zoči-voči.
Je mi úprimne ľúto, že v diskusiách ho väčšinou v mojej prítomnosti nahrádzal poslanec Viliam Novotný (SDKÚ- DS), čo samozrejme neznamená, že s pánom poslancom si rád nevymením názor v televíznom štúdiu… S Viliamom Novotným sa poznám roky, absolvovali sme spolu desiatky rozhovorov aj odborné výmeny názorov. Napokon, je to môj terajší kolega z Výboru pre zdravotníctvo NR SR.
Je mi úprimne ľúto, že pán minister má väčšinou „neodkladné pracovné povinnosti, alebo nechce vnášať politický rozmer do diskusii“ a ktovie – možno má ešte ďalší dôvod, prečo spoločne nemôžeme absolvovať slovnú výmenu skúseností, názorov a poznatkov. Som presvedčený, že by to mohlo byť zaujímavé, podnetné, možno miestami polemické stretnutie. Veď nás spájajú aj spoločné ciele ( vyliečený pacient a spokojný zdravotnícky pracovník to v mojom prípade určite je)!
Aj preto je mi ľúto, že takýto typ diskusie sa neuskutočnil, mohli sme sa spolu prihovoriť pacientom, občanom, lekárom, sestrám aj ďalším zdravotníckym pracovníkom. Vysvetliť im – o čo nám ide, čo chceme, ako to chceme dosiahnuť. Žiaľ, nestalo sa. Namiesto toho som nedávno (9. novembra 2011) sledoval jednu slovenskú televíziu a ajhľa – vo večernej relácii, ktorá sa venuje téme daného dňa, sa k problematike transformácie nemocníc na akciové spoločnosti a zvyšovaniu platov lekárov a sestrám vyjadroval okrem prezidentky Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Márie Lévyovej aj rektor VŠ zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety prof. Vladimír Krčméry. Áno, nepochybne – vysokoškolský pedagóg, slovenský lekár, vedec – odborník na tropickú medicínu, infektológiu, onkológiu, zakladateľ zdravotníckych, sociálnych zariadení a zahraničných humanitárnych misií v krajinách tretieho sveta. Zriaďovateľ, rektor a štatutárny zástupca súkromnej vysokej školy na Slovensku. Pokiaľ som informovaný – aktuálne aj poradca ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika.
Prepáčte, ale nezdá sa Vám takéto diskusné zoskupenie trocha zvláštne?
Poradca ministra a minister o jednej téme?
Je to strach, obava, neistota, nedôvera, pochybnosti, málo argumentov, alebo vari averzia voči mojej osobe?
Prečo?