Sanitky lietajú jedna za druhou, lekári a sestry majú pohotovosť najvyššieho stupňa, pacienti sú vystrašení a boľaví…Historická akcia sťahovania pacientov sa začína. Nemocnica Kramáre – známy symbol tejto bratislavskej lokality sa už odstrihla od zdravotníctva, je to iba skelet a nechutné kusy hliníka, ktoré nový majiteľ pravdepodobne zlikviduje ako úbohý pozostatok architektúry socialistického realizmu.
Nie, nechcem ďalej rozvíjať tieto absurdné obrazy, ale priznám sa, že práve takéto brutálne sci-fi sa mi preháňalo mysľou, keď som sa dozvedel ešte brutálnejšie správy o plánoch Ivana Uhliarika s nemocnicou na Kramároch. Plán predaja nemocnice vraj rátal s tým, že zo 600 lôžok, ktoré Kramáre teraz majú, by 250 presťahovali do Starého Mesta a zvyšných 350 by putovalo do Podunajských Biskupíc. Ministerstvo zdravotníctva najskôr tieto plány ústami svojej hovorkyne nepoprelo, potom však rýchle priznalo, že sa pracuje s rôznymi pracovnými verziami návrhov, ktoré ešte neprerokovala vláda ani gremiálna porada rezortu. Takže, inými slovami, nič sa nedeje. Celá myšlienka predaja však pripomína Absurdistan! Veď kto bol niekedy v nemocnici Bratislava – Staré Mesto, ten dobre vie, že je vo veľmi zlom technickom stave, ťažko dostupná pre sanitky, bez dostatočného počtu operačných sál či parkovacích miest. Podunajské Biskupice sú bez funkčných operačiek a technicky zastarané, takže prevoz pacientov by bol hotovou katastrofou.
Moje stanovisko k tomuto problému je jednoznačné: urýchlená dostavba novej univerzitnej nemocnice Rázsochy, ktorá by spolu s terajšími nemocnicami v Ružinove a Petržalke tvorila silnú trojku nemocníc. Napokon, tak sme to mali naplánované a v koncepcii Rázsochy sme rátali s objektom, ktorý bude mať takmer 900 lôžok a tri desiatky moderných operačných sál s moderným technickým i priestorovým vybavením. Súčasťou by bola jednodňová chirurgia, popáleninová a transplantačná jednotka, špecializované kliniky, traumatologické centrum, urgentný príjem s pristávaním vrtuľníkov. Nazdávam sa, že projekt zohľadňoval požiadavky najmodernejšej medicíny a vedy a zároveň vytváral priestor aj pre realizáciu priestorov vhodných na výučbu. Som presvedčený, že táto koncepcia je jediným zmysluplným riešením, ktoré zabezpečí kvalitnú a bezpečnú zdravotnú starostlivosť našim občanom. Áno, o výstavbe Rázsoch na začiatku svojej ministerskej éry hovoril aj Ivan Uhliarik. Zdôrazňoval, že jeho cieľom je snaha presvedčiť partnerov o dôležitosti a potrebe výstavby takejto nemocnice. Žiaľ, zostalo iba pri slovách, oveľa viac energie Uhliarik spolu so svojimi poradcami sústredil na transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti. Ako nám zvykol vysvetľovať, robil to v mene efektívnosti, kvality, hospodárnosti, transparentnosti, vyššej spokojnosti pacientov aj zdravotníckych pracovníkov…
Keď sa však teraz opäť zamýšľam nad jeho nápadom predať nemocnicu na Kramároch, celkom živo si viem predstaviť aj to, ako by sa toľko velebená transformácia nemocníc asi skončila. Cítite tiež za celým transformačným románikom nevydarený záver bez happy endu? Alebo Vám v transformačnej tajničke chýba ešte jedno slovo? Pridám malú pomôcku: no predsa – privatizácia! Lebo v ponímaní pána ministra tieto dva pojmy výrazne splývajú. A tak som veľmi rád, že transformačno-privatizačná anabáza v našom zdravotníctve bola zastavená a na pretras sa hádam dostanú skutočne racionálne riešenia ako pomôcť slovenskému zdravotníctvu.