Richard Raši

Akciové spoločnosti ako všeliek pre nemocnice, predpísaný novým z(Z)ajacom slovenského zdravotníctva – Viliamom Novotným –  naznačuje, že vidí nemocnice len z rýchlika, tak ako jeho komplic – minister Uhliarik. Inak by vedeli, že problém financovania a zadlžovania zdravotníctva nie je slovenské špecifikum, ale závažný problém takmer všetkých vyspelých štátov Európy. Moderná medicína je drahá a zabezpečenie dostatočných finančných zdrojov na vykrytie jej potrieb je jednou z najväčších výziev budúcej dekády i z pohľadu OECD.

Jednoduchý argument, že za zadlžovaním nemocníc je „šafárenie“ ich manažmentov počas minulého volebného obdobia je pozoruhodný, najmä ak sa zamyslíme nad tým, že terajšie manažmenty boli dosadené  členmi aktuálnej vládnej koalície a napriek tomu sa miera zadlžovania nemocníc za obdobie posledného roka dramaticky zrýchlila! Kým na začiatku roka 2011 Ministerstvo zdravotníctva zverejnilo výšku zadlženia na úrovni 150 mil €, na konci roka zrazu potrebuje minister na oddlženie transformovaných nemocníc 500 miliónov. Opäť Eur….  

Zmena právnej formy dnešných nemocníc na akciové spoločnosti má jednu závažnú chybu. Prebieha v v čase, keď nemocnice skutočne „melú z posledného“. Preto je tu aj moja obava, že nepripravené a neozdravené  nemocnice, bez jasne definovaných pravidiel financovania  jednoducho nebudú schopné prežiť. Navyše, bude ohrozená ich schopnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť a budú ľahkým sústom pre prípadnú privatizáciu. Takáto dramatická a plošná zmena systému fungovania nemocníc nemá obdobu nikde v Európe, z čoho mi vyplýva, že jej zaslepení obhajcovia sa chcú zrejme predviesť len ďalším experimentom na tomto národe.

Z medicínskeho hľadiska – ktorému by pán poslanec i pán minister mohli rozumieť, keďže sú obaja lekári – mi to pripadá tak, ako by sme pacientovi oslabenému podvýživou a chronickým zápalom pľúc išli voperovať umelý kĺb, aby sme ho „…postavili na nohy…“. Dôsledky si zrejme vedia domyslieť všetci.

Dnes sa občan dožaduje čo najkvalitnejšej zdravotnej starostlivosti na úrovni modernej doby. Právom. Ale kde je záruka, že ju nemocnice – obchodné spoločnosti – orientované na toľko proklamovanú efektivitu a prirodzene aj na zisk, budú schopné poskytovať? Štúdie, porovnávajúce náklady na liečbu u neziskových verejných nemocníc a na-zisk-orientovaných nemocníc skutočne ukazujú, že tie na-zisk-orientované sú schopné liečiť pacienta lacnejšie. Avšak dôsledkom toho je často vyšší výskyt komplikácií a úmrtí, ako výsledok tejto tzv. ekonomicky „efektívnej“ liečby. Čo má byť teda naším cieľom? Udržanie kvality alebo efektivita za každú cenu? Položte túto otázku lekárovi, ktorý je práve nad pacientom, ktorému  zachraňuje život a je morálne i zákonom viazaný, aby urobil všetko, čo je v jeho silách, schopnostiach i vedomostiach. Čo myslíte, ako sa rozhodne? A čo ak sa bude musieť rozhodovať nad Vami?…

Novotný či Uhliarik ma obviňujú z populizmu a demagogického strašenia. Nebude ale zbytočné strašiť, ak už bude neskoro?