Richard Raši

Jednou z priorít ministerstva zdravotníctva, na ktorú upriamilo pozornosť hneď  po voľbách, bola lieková politika. Podľa deklarovaných prísľubov – v prospech pacienta, v prospech úspory verejných financií aj v prospech nemocníc, veď ušetrené peniaze by mali zo zdravotných poisťovní smerovať aj tam. A prilepšili by si lekári i zdravotnícki pracovníci. Som však realista, preto si dovolím konštatovať, že úspora sa dotýka najmä účtov zdravotných poisťovní. No a ich šetrenie zasa pocítil pacient. Nie však vždy v takej podobe – ako to deklaruje MZ SR.

 Konkrétny príklad je hneď naporúdzi a pretože nie každý má čas  oboznamovať sa s  pripomienkami, ktoré sa týkajú  zdravotníckych zákonov, dovoľte,  pristaviť sa pri niektorých najnovších. Domnievam sa, že sú nielen aktuálne, ale aj veľavravné. Týkajú sa Vyhlášky  Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje zoznam liečiv určených na podpornú alebo doplnkovú liečbu. Materiál bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré skončilo predvčerom (link. : https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialWorkflow.aspx?instEID=-1&matEID=4476&langEID=1 )

Pri celkom zbežnom pohľade, podľa názvu a samotnej predkladacej správy, ktorá odznela aj v médiách, ide o štandardnú vyhlášku – takže sa vlastne nič nedeje. Pozornejší pohľad však odhalí zaujímavé súvislosti. Ide o 117 liekov, ktoré chce ministerstvo zdravotníctva preradiť do zoznamu liekov určených len na podpornú alebo doplnkovú liečbu.  Pri dôslednom čítaní vyhlášky našej pozornosti určite neujde, že časť liekov (presne 26) dnes  zdravotné poisťovne čiastočne, alebo v plnej  sume hradia. No a prichádzame k hlavnému posolstvu vyhlášky – aj za tieto lieky by mali pacienti platiť v plnej výške! Žiadna úhrada zo strany zdravotnej poisťovne, žiaden ústretový krok v prospech pacientov. Ide teda o výraznú zmenu, s negatívnym dopadom na peňaženku občanov. Navyše, nie je to iba moje osobné videnie a vnímanie, pretože na túto problematiku poukazuje vo svojej  závažnej  pripomienke  aj podpredseda vlády SR pre ľudské práva a menšiny Rudolf Chmel: „Z ľudskoprávneho hľadiska a súčasnej sociálno-ekonomickej situácie obyvateľov SR nesúhlasíme s návrhom vyhlášky. Dôvodom sú aj negatívne sociálne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva. Z celkového počtu 97 dotknutých liekov, výška doplatku poistenca nad 20% z konečnej ceny lieku predstavuje 80 liekov. Doplatok 60-80% 33 liekov a viac ako 80% 19 liekov sa môže prejaviť najmä u starších občanov a u občanov s ťažším zdravotným postihnutím. Odporúčame prehodnotiť zoznam liekov s vysokým doplatkom poistenca.“

 Aké veľavravné, výstižné a  pravdivé! Len pre poriadok pripomínam, že ich autorom je  podpredseda vlády SR pre ľudské práva a menšiny Rudolf Chmel. Ktovie, ako jeho výzvu prijme a spracuje minister zdravotníctva Ivan Uhliarik? On a jeho spolupracovníci sa však  budú  musieť zaoberať aj ďalšími pripomienkami, pričom mnohé z nich na adresu ministerstva zdravotníctva adresovali odborné spoločnosti. Teda naslovovzatí špecialisti, lekárske kapacity, ktoré majú za sebou roky profesionálnej práce.  Slovenská angiologická spoločnosť Slovenskej lekárskej spoločnosti vážne upozorňuje na skupinu liekov, ktoré znižujú hromadenie a následnú aktiváciu leukocytov, znižujú tvorbu niektorých prozápalových mediátorov, znižujú kapilárnu hyperpermeabilitu, ako aj liečba lymfatického systému. Odborníci z tejto spoločnosti ďalej píšu, že pani predsedníčka Kategorizačnej rady a zároveň riaditeľka Sekcie farmácie a liekovej  politiky MZ SR  Michaela Cesnaková klame! Tvrdí totiž, a opäť budem citovať, že: „ Ide o lieky, ktoré na základe analýzy ministerstva a Všeobecnej zdravotnej poisťovne možno považovať za neúčelné, nakoľko v mnohých prípadoch ide o liečivá obsolentné, bez dostatočne preukázaných dôkazov o klinickej účinnosti (klinické skúšky na princípoch medicíny založenej na dôkazoch), prípadne liečivá, ktoré nie sú nákladovo efektívne z pohľadu výdavkov verejného zdravotného poistenia“.

Aká je však  realita a fakty? Sú jednoznačné, pretože napr. jeden z liekov (nemám záujem podporovať jeho reklamu – názov je napokon v pripomienkach), ktorý sa používa v klinickej praxi, má okrem iného dostatočne preukázaný terapeutický benefit v indikácii chronické žilové ochorenie a hemoroidy. A dovolím si konštatovať, že tento liek určite nepatrí do skupiny nepotrebných.  Už aj s prihliadnutím na skutočnosť, že chronické žilové ochorenia má až 60% obyvateľov a z celkového pohľadu patria medzi najčastejšie sa vyskytujúce chronické ochorenia.

To je iba stručný pohľad do bohatého repertoára pripomienok, pod ktoré sa podpísali lekári – špecialisti.  Pravdu povediac – ani neviem, či má zmysel pokračovať vo výpočte ďalších. Poskytujú odborný uhol pohľadu, ďalšie argumenty.  A tak si kladiem otázku – o čo vlastne v tomto návrhu ide? Nad akou hrou sa dvíha opona? K odpovedi však nepotrebujeme šepkára či nápovedu. Stačí letmý pohľad na zloženie Kategorizačnej rady a hneď je všetko jasnejšie: z 11-tich členov sú iba dvaja odborníci, ostatok sú zamestnanci  ministerstva zdravotníctva  a zdravotných poisťovní. Ak ide skutočne  o šetrenie verejnými zdrojmi, o čo samozrejme ide všetkým, tak potom nerozumiem,  prečo neprijímajú ďalšie fakty odborníkov lekárov,  ktorí  tvrdia, že len napríklad v Taliansku, kde prestali preplácať tento typ liečby,  sa zvýšil počet pacientov so závažnými stupňami ochorenia. Navyše, cena za hospitalizáciu takýchto pacientov stúpla až o 78 miliónov eur!  Prepáčte, ale pri takomto argumente mi prichádzajú na um mnohé otázky – tá zásadná je však jedna: o čo tu ide? O pacienta? O šetrenie verejnými zdrojmi? O zníženie výskytu chronických ochorení? Zdravá sedliacka logika je jednoznačná: poskytneme pacientovi včasnú liečbu,  ušetríme na hospitalizácii, na nákladoch, komplikáciách. Ak niekto sedliacky rozum zavrhne, vstupuje do iného matematického poľa. Na záver dovoľte pripomenúť, že predvčerom bol posledný deň medzirezortného pripomienkového  konania.  Ostáva iba veriť, že sa ukončí tak, ako to ministerstvo zdravotníctva pri liekovej politike sľubovalo: v prospech pacienta.