Richard Raši

Nemôžem si pomôcť, ale zdá sa mi, akoby ministerstvo zdravotníctva  trpelo amnéziou. Táto diagnóza poruchy pamäti sa na Limbovej ulici v Bratislave výrazne prejavila v súvislosti  s návrhom cenového opatrenia, ktoré navrhuje MZ SR a týka sa zníženia platieb pre Záchrannú zdravotnú službu.

Pri návrhu tohto razantného kroku ministerstvo zdravotníctva nielenže uplatnilo postup „o nás – bez nás“ (inými slovami – so zástupcami Záchrannej zdravotnej služby nikto nič nekonzultoval), ale  pán minister Ivan Uhliarik dokonca „pozabudol“ na to, ako ochotne a statočne držali chrbát slovenskému zdravotníctvu práve naše záchranky. A vôbec to nebolo tak dávno, veď krízové momenty, ktoré sme prežívali v súvislosťami s hromadnými výpoveďami lekárov v nemocniciach si pamätáme veľmi živo. Zdravotnícka dráma sa odohrávala iba pred niekoľkými týždňami. Bolo to práve Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby, ktorého zástupcovia sa pravidelne (v čase vrcholiacej situácie aj trikrát denne) zúčastňovali na zasadnutiach krízového štábu na Ministerstve zdravotníctva SR.

Vtedy minister Ivan Uhliarik hrdo vyhlasoval, že v súčinnosti s Operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby SR koordinuje konkrétne kroky v najviac ohrozených slovenských lokalitách. Zároveň ocenil profesionálny prístup a angažovanosť, ktorú prejavili práve krajské operačné strediská a záchranári. Áno, skutočne pomohli. Zatiahli záchrannú brzdu v „hodine dvanástej“, aby  slovenskí pacienti  neboli vystavení napospas osudu. O to viac zaráža, prekvapuje a udivuje nečakaný finančný úder a najmä morálne zaucho, ktoré zasadil svojim ústretovým pomocníkom zo záchraniek minister zdravotníctva.

Asociáciu záchrannej zdravotnej služby takýto prístup znepokojil. Nečudo, veď patria k tým zložkám zdravotníctva, ktoré fungujú bez problémov. Dokonca aj riaditeľka Operačného strediska ZZS Andrea Smolková, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou krízového štábu na MZ SR, konštatovala: „ Je možné, že peniaze, ktoré budú odobraté tejto fungujúcej zložke, ktorá je zreformovaná, transparentne hospodáriaca a budú presunuté do obrovského systému, ktorý ešte neprešiel transformáciou, nie je zreformovaný, tak sa tie peniaze jednoducho stratia.“

Áno, boli sme informovaní, že ministerstvo zdravotníctva  nerobí zmenu preto, aby našlo  peniaze na platy lekárov či sestier, ale preto, aby bolo viac financií na

kvalitnú liečbu  pacientov. Nuž, neviem, či takýto argument skutočne presvedčí, a to v čase, keď ešte stále nikomu nie je jasné, z akých zdrojov sa vlastne  mzdy zaplatia! 

Isté je, že staré slovenské príslovie sa nám v podaní ministra zdravotníctva aj vďaka spomínaným praktikám zdeformovalo do podoby: „ Kto do Teba chlebom – Ty doňho kameňom!“